Alchemilka i skorocel
V blízkosti mladého malinčia vyrástol divý muškát. Jeho malé lístky vykúkajú spomedzi hustej trávy. Kvapky rannej rosy, akoby perličky na zelenom hábe, dotvárajú jedinečnú atmosféru zobúdzajúceho sa dňa.
Stvoriteľ na každú chorobu vytvoril bylinku a táto je jedna z tých naozaj kúzelných! Alchemilka, od kresťanských čias zasvätená Panne Márii je známa ako všeliek na ženské problémy. Lieči nielen menštruačné poruchy, ochorenie podbrušia, výtoky, poranenia pri pôrode, ale taktiež je to prostriedok odvodňujúci a posilňujúci srdce. Využívame ju pri horúčkach, hnisavých ranách, zanedbaných vredoch, bodnutí, porezaní či extrakcii zubov. Pomáha dokonca pri oslabených svaloch a vraví sa, že dieťa slabé aj napriek dobrej strave po pití tohto liečivého čaju zmocnie. Z alchemilky robíme obklady, kúpele, maceráty a, samozrejme, spomínaný čaj. V čase kvitnutia zbierame celú byľ a po odkvitnutí už len jej lístky.
Nikto tento drobný muškát u mňa v záhrade nesadil. Sám si vyrástol a ponúkol mi na dosah rúk svoju liečivú moc, akoby dobre vedel, že jeho služby pri darovaní nového života za pár mesiacov s vďakou ocením.
Veru, naprieč záhradou, pomedzi záhony i v trávniku sa to hemží všakovakou burinou. No stačí trocha pozornosti či malé zasvätenie a pred očami sa vám rozprestrie rozprávkové kráľovstvo liečivých bylín. Moja pozornosť smeruje aj k vládcovi ciest, ktorý ako liečivý maják svieti uprostred zarasteného záhona. Pri pletí buriny dostal šancu na život, pretože ponúka veľkú protislužbu. Nesie meno skorocel a zbierame celú jeho rastlinku, pokojne aj s koreňmi. Počas sezóny mu otrhávam hlavne listy, nech pekne dorastá. Skorocel je šikovným pomocníkom. Z čerstvých lístkov môžeme pripraviť výborný sirup na kašeľ a uskladniť si ho na dlhšiu dobu v chladničke. Pomáha hlavne pri silnom zahlienení, kašli, prieduškovej a pľúcnej astme, ale môžeme ho tiež využiť na prečistenie krvi. Odporúča sa pridávať ho do čajových zmesí pri problémoch s pečeňou, mechúrom i obličkami. Naši predkovia skorocel hojne využívali ako vynikajúci prostriedok na liečenie všakovakých rán. Čerstvý list skorocelu pomliaždili medzi prstami, urobili z neho kašu a prikladali ho na ranu. Ak mal niekto na nohách pľuzgiere, stačilo do topánok vložiť list skorocelu a ten ich vyhojil.
Veru, škoda preveľká by bola vytrhať ho a nechať bez povšimnutia zhniť na komposte ako obyčajnú burinu. Usušený vo fľašiach či naložený v sladkom sirupovom výluhu má pre nás oveľa väčšiu cenu.
